Poľovnícka aj nepoľovnícka verejnosť má záujem zachovať na Slovensku veľké šelmy v ich prirodzenom prostredí

Poľovníci udržiavajú obdiv k medveďom ako vzácnemu druhu zveri, ktorá je vítaným spestrením fauny v revíroch. Je to samozrejme aj vysoko vážená trofejová zver. Majú záujem na dosiahnutí stavov z osemdesiatych rokov minulého storočia v počte 600 – 700 ks.

Verejnosť veľmi často prijíma len povrchné informácie o veľkých šelmách, bez prepojenia na ďalšie dôležité súvislosti: vývoj stavov, vplyv na ďalšie aktivity spoločnosti, význam v ekosystéme a pod. Vplyvom nedostatku informácií dochádza často k rýchlej zmene postoja verejnosti.

U ľudí, ktorí žijú bez kontaktu so šelmami, všeobecne pretrvávajú sympatie k nim, vysoká atraktivita, obľúbenosť a väčšinou negatívny postoj k činnosti poľovníkov. V tejto skupine veľmi ľahko dochádza k manipulovaniu verejnej mienky.

Na druhej strane obyvatelia, ktorí sú s medveďmi pravidelne v kontakte, väčšinou radikálne menia svoje postoje, pretože život na vidieku sa stáva čoraz ťažším a nebezpečnejším. Štátna ochrana prírody ich problémy nijako nerieši a ak, tak iba sľubmi, preto hľadajú pomoc u poľovníkov. Postupne vidieckemu obyvateľstvu dochádza trpezlivosť, čo vedie k strate tolerancie voči šelmám a môže viesť až k nezákonnému zabíjaniu.

Obľúbenou formulkou ochranárov je, že medvede nemôžeme regulovať, lebo nevieme, koľko ich je a smernica z Bruselu to nedovoľuje. Keď prebehne sčítanie, tak tiež nie, lebo nie je podstatné koľko ich je, ale či spôsobujú škody. Keď škody spôsobujú, tak sú na vine ľudia, lebo si pred stovkami rokov postavili svoje obydlia a dediny na území, kde kedysi žil medveď, alebo nedostatočná dokumentácia škôd, málo strážnych psov a elektrických ohradníkov.