Kedy a za akých okolností došlo k stretu? Ako prebiehal stret?
Útok sa stal 3.januára 2014, nad obcou Pribylina v Západných Tatrách. Pri návrate z prechádzky po chodníku, kde som kráčal po firnovom snehu, ktorý chrapšťal naďaleko, na mňa spod chodníka vybehol medveď. Udalosť sa stala v asi 100 ročnom smrekovom poraste, takže prehľad o okolí som mal. Zbadal som ho až vtedy, keď na mňa začal revať a utekať na mňa. Chcel som sa dať na útek, len pri otočení som nabúral do stromu a ako som padal, tak ma medveď uhryzol do nohy zo zadnej strany stehna, tesne nad kolenom. Medveď počas celého útoku reval, tak som nevedel, či sa nachádza pri brlohu alebo mal tam nejaký kadáver. Po útoku odbehol s revom tým smerom odkiaľ útok začal. Ja som po útoku bežal po vrstevnici , po chvíľke som si oddýchol s nohou vyloženou na pník, no v tom som si uvedomil, že sa môže medveď vrátiť a aj napriek bolesti som sa postavil a pokračoval som smerom na zvážnicu. Tam sme sa už stretli s kamarátom Vladkom, ktorý s priateľkou Majčou prišli po mňa, lebo som im volal tesne po útoku , čo sa stalo. Oni ma odviezli do Liptovského Mikuláša na hospitalizáciu, kde mi zašili vzniknuté rany.
Dalo sa stretu nejakým spôsobom zabrániť alebo vyhnúť?
V mojom prípade som nedokázal stretu zabrániť žiadnym spôsobom. Medveď, ktorý na mňa útočil bol veľký zhruba 300 kg, uši mal pritisnuté k hlave a silno reval. Jediné, čo ma v tej chvíli napadlo bol silný krik a útek. Pravdepodobne to bol ten krik, ktorý ma pred medveďom ochránil. Medveďa som prvýkrát zbadal asi 50 metrov pod sebou ako začal revať, potom to už bolo všetko veľmi rýchle.
Došlo stretu z dôvodu Vášho pochybenia?
Nemyslím si , že by som spravil niečo iné, ako čo bežne robím. Vracal som sa po chodníku, pritom som kráčal časťami so zamrznutým snehom, bolo to počuť naďaleko, tak už dávno musel o mne vedieť.
Spôsobil Vám medveď poranenie, ak áno v akom rozsahu? Bola nutná j Vaša hospitalizácia, operačný zákrok a pod.?
Medveď mi spôsobil ranu na zadnej strane pravého stehna tesne nad kolenom. Spôsobil mi hryznú ranu, po očných zuboch mi ostali dve diery hlboké asi 5 cm a po spodnej čelusti, ako s ňou potiahol dve tržné rany. Celkovo som mal 24 stehov, a v nemocnici som bol hospitalizovaný týždeň, potom som ešte mesiac bol na PN v domácom liečení, kde som postupne zaťažoval nohu a naťahoval poskracované šľachy. Keď to bolo znesiteľné, tak som sa vrátil naspäť do práce, keďže pracujem ako lesník.
Máte trvalé následky v dôsledku Vašich poranení medveďom?
Po útoku mi zostali jazvy, a vždy pri zmene počasia cítim ťahanie v pravej nohe, občas tŕpnutie a kŕče.
Došlo zo strany štátu ku kompenzácii poranení spôsobených medveďom hnedým? Ak došlo ku kompenzácii v akej miere? Ak nie z akého dôvodu?
Rozhodnutím okresného úradu Liptovský Mikuláš, z dňa 1.8.2014 mi nebol priznaný nárok na náhradu škody spôsobenú chráneným živočíchom, nakoľko som podľa zákona č.543/2002 §100 odst.1 písomne neoznámil škodu podľa tohto zákona do 5 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody. 3.1.2014 som bol prijatý do nemocnice a 7.1.2014 som bol prepustený, to znamená že som mohol ešte jeden deň túto udalosť nahlásiť, keby som o takomto znení vedel, alebo keby mi mal kto poradiť, nakoľko sa všetci kompetentní k danej veci vyjadrovali, ale o takomto znení zákona nikto nikdy nevravel.
Ako stret ovplyvnil Váš vzťah k medveďom?
Vzťah k medveďom mám veľmi dobrý od útleho veku, odkedy ako sa túlam po prírode. Beriem ich ako súčasť prírody, ako každé iné zviera. Jediné čo sa zmenilo je rešpekt a v podvedomí aj strach, že sa takáto situácia môže kedykoľvek opakovať, keďže som v lese každý deň a počty medveďov sú vysoké, čo môžeme vidieť v našom okolí.
Máte nejaké posolstvo, radu, stanovisko ,ktoré by ste radi zdieľali?
Rád by som poradil všetkým, ktorým sa takáto vec stane, aby oni sami alebo ich rodinný príslušníci, nahlásili škodu orgánu ochrany prírody včas, aby si mohli uplatniť náhradu a nedopadli s odškodnením ako ja, prípadne ostatní napadnutí, ktorí nestihli danú vec oznámiť v zákonom stanovenej lehote.
Ďalšou veľmi dôležitou vecou je, aby sa začalo rozumne zasahovať a regulovať početnosť medveďa na Slovensku. Každý medveď má svoje teritórium a ľudia, ktorí sa medveďom kúsok venujú alebo ich pozorujú vedia dané skutočnosti veľmi dobre opísať. Dôležitým faktorom výskytu medveďov sú potravné možnosti, ich množstvo a dostupnosť. Ak sa medveď naučí, že má dostatok vhodnej potravy na určitom mieste, bol by hlúpy presúvať sa niekam inam, ak mu tam nič nehrozí. Pomocou kamier, fotoaparátov, fotopascí, ale aj vďaka osobným stretnutiam s medveďmi máme v našom okolí odsledovaných mnoho rôznych medveďov a nie je už nič výnimočné vidieť medvedicu s 3 – 4 mladými. No náš názor a názor ľudí, čo sa s medveďmi stretávame takmer na dennej báze je pre kompetentných na rovnakej hodnotovej úrovni ako u bežného človeka, ktorý trebárs medveďa nikdy ani len nevidel. Malo by prejsť k spolupráci ľudí, ktorí sa v daných územiach najviac pohybujú a spoločne zhodnotenie danej situácie a rozhodnutie toho, čo vlastne s medveďom chceme. Zabrániť vyjadrovaniu rôznych mimovládych organizácií, ktoré nemajú v daných skutočnostiach žiadne zodpovednosti a stále rozprávajú a o nepodložených veciach ohľadne populácie medveďa hnedého.
