Články

Stav populácie medveďa hnedého v minulosti

Zachované súvislé lesné komplexy pokrývajúce koniec karpatského oblúka na území Slovenska boli, sú a i v budúcnosti budú vhodným biotopom pre najväčšiu európsku šelmu – medveďa hnedého. Existencia medveďa bola začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia ohrozená aj na Slovensku, pretože oficiálne štatistiky uvádzali jeho stavy už len v počte cca 20 jedincov. Krajiny nachádzajúce sa na západ od Slovenska vyriešili problémy so škodami spôsobenými medveďmi ich úplnou likvidáciou už v 18. a 19. storočí. V Čechách bol posledný medveď ulovený v roku 1856 a na Morave v roku 1893. Z iniciatívy vtedajšieho

Slovenský vidiek

Slovenský vidiek Malebný kraj, doliny, hory, podhoria, kolíska Slovenského národa.  Na vidieku nie v mestách, je naša potravinová banka, polia, lúky, naša obživa.  Takmer 90 % územných jednotiek je klasifikovaných ako vidiek, čo predstavuje 86 % rozlohy krajiny. Na vidieku žije vyše 60% populácie Slovenska. Ťažko skúšaný vidiek, najmä v horských podhorských oblastiach Slovenska, svojou nedostupnosťou, náročnými klimatickými a geomorfologickými podmienkami, chýbajúcou infraštruktúrou, vysokou mierou nezamestnanosti, starnutím generácií a odlivom mladých ľudí. I napriek tomu, kde tu – prekvitá, vďaka mozoliam, entuziazmu, ale najmä láske k dedovizni a tradíciám. Keby nebolo

Medveď – prirodzená súčasť slovenskej prírody

Medveď hnedý európsky (Ursus arctos arctos) je najväčšou šelmou nášho kontinentu. Jeho dĺžka tela dosahuje až 2,5 m a hmotnosť od 100 do 350 kg. V západnej Európe (s výnimkou Španielska) bol už vyhubený. Početný je v Karpatoch, ďalej na východe, na juhu a severe Európy. Potravu medveďov tvoria bukvice, lesné plody, korienky, tráva, hmyz, myši, žaby, ryby, med včiel, zdochliny a pod. Do našich zoologických záhrad sa medvede hnedé európske dostávajú obyčajne ako zatúlané mláďatá z okolitých i vzdialenejších pohorí. Medvieďatá dospievajú v 4.-