Články

V Rumunsku rastie počet útokov medveďov na ľudí. Od začiatku roka 2019 zaznamenali tri smrteľné zranenia človeka. Je to znepokojujúci odkaz pre celú Európu. Ako dlho budú zodpovedné orgány životného prostredia v Rumunsku čakať s opatreniami, ktoré umožnia účinnú reguláciu premnožených medveďov? Pýtajú sa obyvatelia tunajšieho vidieka a s nimi aj poľovnícka obec. Poľovnícki odborníci z Rumunska a ďalších európskych krajín sa stretli 5. júna v Bukurešti, aby analyzovali situáciu a dôsledky zákazu lovu veľkých šeliem, ktorý v tejto krajine zaviedol

#h5vp6420e4d7233d3 iframe { width: 100%; }#h5vp6420e4d723e1e iframe { width: 100%; }#h5vp6420e4d724e91 iframe { width: 100%; }#h5vp6420e4d7257ec iframe { width: 100%; }

V roku 2017 bol schválený program starostlivosti o medveďa hnedého, ktorý sa bohužiaľ až na svetlé výnimky nedodržiava a jeho normálne ( LEGÁLNE) obhospodarovanie sa na väčšine areálu rozšírenia nerealizuje. Súčasný stav populácie medveďa hnedého na Slovensku je aj bez vyhadzovania miliónov eur na ďalšie nezmyselné sčitovanie jasný každému súdnemu človeku. V súčasnosti vrhne na Slovensku každoročne minimálne 180 medvedíc 1 – 4 mláďatá. V roku 2014 vyhodnotil prof. Paule metódou genetickej analýzy početnosť medvedej populácie na úrovni 1 256 jedincov (genotypov)  +/-

Prirodzeným prostredím medveďa sú súvislé lesné komplexy s minimálnymi alebo žiadnymi antropickými vplyvmi. Takéto podmienky spĺňajú najmä horské masívy stredného, severného a východného Slovenska. Slovensko je pokryté lesnými porastami na ploche 19 300 km2 a v súčasnosti medvede obsadzujú 14 000 km2 z tejto výmery. Túto plochu môžeme považovať za maximum, ktoré môže Slovensko pre populáciu medveďa poskytnúť. Zostávajúce lesy pre ich nekomplexnosť a osídlenosť nie sú vhodným biotopom pre medveďa. Obsadzovaním ďalšieho územia by došlo len k zväčšovaniu nežiadúcej synantropizácie. Optimálna výmera pripadajúca na jedného medveďa, ktorá vlastne vyjadruje len

Zvyšujúcou sa populačnou hustotou dochádza k zbytočnému prezverovaniu už dobre obsadených lokalít. Príkladom je Chránená poľovná oblasť Poľana a priľahlé poľovné revíry. Sčítanie medveďov v CHPO Poľana a okolitých revíroch J XIV Poľana – 2001, na ktorom sa zúčastnili pracovníci Lesov SR, pracovníci štátnej ochrany prírody, poľovníci a dobrovoľní strážcovia prírody spolu v počte 200 osôb na ploche 73 278 ha potvrdilo odhady lesníkov a poľovníkov a po sústredení sčítacích zápisníkov a vylúčení duplicitných sčítaní bolo vyhodnotené, že na území 17 PR vrátane CHPO Poľana sa pohybuje 90 medveďov. Na jedného

Poľovníci udržiavajú obdiv k medveďom ako vzácnemu druhu zveri, ktorá je vítaným spestrením fauny v revíroch. Je to samozrejme aj vysoko vážená trofejová zver. Majú záujem na dosiahnutí stavov z osemdesiatych rokov minulého storočia v počte 600 – 700 ks. Verejnosť veľmi často prijíma len povrchné informácie o veľkých šelmách, bez prepojenia na ďalšie dôležité súvislosti: vývoj stavov, vplyv na ďalšie aktivity spoločnosti, význam v ekosystéme a pod. Vplyvom nedostatku informácií dochádza často k rýchlej zmene postoja verejnosti. U ľudí, ktorí žijú bez kontaktu so šelmami,

Zachované súvislé lesné komplexy pokrývajúce koniec karpatského oblúka na území Slovenska boli, sú a i v budúcnosti budú vhodným biotopom pre najväčšiu európsku šelmu – medveďa hnedého. Existencia medveďa bola začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia ohrozená aj na Slovensku, pretože oficiálne štatistiky uvádzali jeho stavy už len v počte cca 20 jedincov. Krajiny nachádzajúce sa na západ od Slovenska vyriešili problémy so škodami spôsobenými medveďmi ich úplnou likvidáciou už v 18. a 19. storočí. V Čechách bol posledný medveď ulovený v roku 1856 a na Morave v roku 1893. Z iniciatívy vtedajšieho